Všetci sme tak trochu blázni, ale aj to bláznovstvo musí mať mieru.
Fitness je skutočná láska. Fitness má čarovnú moc meniť postavu, osobnosť, zahnať bolesť či úzkosť a aj zlý deň dokáže korunovať príjemnou bodkou.
Za tie roky som videl mnoho milovníkov fitnessu, ktorí jednoducho ďalej nevládali. Absolútny víťaz majstrovstiev ČR, SR a Rakúska v kulturistike povedal v interview po pretekoch zaujímavú myšlienku: „Radšej robiť veci na 80% dlhodobo, ako na 100%, ale vyhorieť.“
Stretávam sa takisto s druhým extrémom – sú jedinci, ktorí idú nie na 100 ale na 110 a možno aj na 120 percent a to už dlhé obdobie. Čo je za ich neustálou motiváciou vedia iba oni sami, ale úplne otvorene tvrdím, že je to stav nenormálny a neprirodzený. Prirodzené je mať krízy a dni keď to proste nejde.
Čo teda robiť, aby životný štýl s názvom fitness neprerástol človeku cez hlavu?
Realistické očakávania
Tak ako v bežnom živote aj vo svete fitness sú nereálne očakávania najväčším zdrojom frustrácie. Svet sociálnych sietí zapĺňajú príbehy ľudí, ktorí v rekordných časoch schudli, pribrali, zosilneli, atď.
Opäť – vieš presne, za akú cenu? Schudnúť 15 kilogramov za mesiac je dosiahnuteľný cieľ, ale je úplne proti hlavnej myšlienke fitness – fitness sa má stať životným štýlom, teda niečím čo bez enormnej námahy dokážeme robiť celé roky a ideálne celý život.
Daj si preto pohodový cieľ. To môže byť napríklad schudnúť za mesiac tri až päť kíl, aby si mohol ísť s kamarátmi osláviť narodeniny alebo dať si s dcérou zmrzlinu na výlete.
Prestaň sa porovnávať
„Ten cvičí úplne zle a má raz také ruky ako ja!“
„Tá od rána do večera je a vôbec nepriberá!“
Koľkokrát sme takéto vety už počuli? Empaticky sa snažím takého človeka vypočuť, aby som mu na konci povedal: no a čo má byť?
Jediné, čo je dôležité je to aký si bol TY minulý mesiac a aký si TY dnes. Pretože TY máš nejaké telo, život, okolnosti a preto iba v tomto rámci je možné niečo porovnávať.
Preto sú v športe zavedené kategórie – rodové, váhove, vekové, zdravotné… A aj tak je to stále nespravodlivé, pretože napríklad Usain Bolt má tak dlhý krok, že ich v priemere spraví na 100 m o štyri menej, ako ostatní.
Šport je v svojej podstate nespravodlivý. Tvoja cesta vo fitness ale nemusí byť.
Raz za čas si dopraj
Pre mňa je jeden z najsmutnejších pohľadov, keď som na nejakom spoločnom nedeľnom obede a teraz niekto odmietne pripravené jedlo a vytiahne si krabičku s kuracím mäsom a ryžou.
Samozrejme, pokiaľ je niekto v príprave na súťaž a žiaľ ten nedeľný obed mu vyšiel v tomto období, nedá sa nič robiť. Súťažný fitness šport je absolútne nekompromisný.
Ale koľkokrát sú to ľudia, ktorí nie sú v príprave? A skutočne veria, že to jedno jedlo im zničí vysnívanú postavu.
Nedávno som čítal príspevok jedného „trénera“, ktorý zostavoval rebríček najhorších jedál. Keď sa nad tým zamyslíme, tak predsa žiadne jedlo nie je zlé! Zlý je iba celkový spôsob stravovania a životný štýl.
Takže pokiaľ aktívne športujete, držíte kalorický príjem v rozumných hraniciach tak prečo preboha by ste si nemohli dať na opekačke klobásu, alebo raz za mesiac pizzu?
Nie, nič sa nestane keď raz za čas zhrešíš. Paradoxne, niekedy práve tak dokážeš, že máš stále kontrolu nad svojím životom.
Nenúť druhých
Čo považujem za najviac varovný signál, že už niekomu fitness „lezie na mozog“, je to keď začne poukazovať na obéznych ľudí okolo seba.
Napríklad privíta obézneho človeka vo fitness centre slovami „no už bolo na čase“, alebo komentuje nákupný košík obéznych ľudí v supermarkete slovami „toto vážne jedávate?“
A úplná „topka“ je fotiť si alebo natáčať obéznych ľudí a potom to uverejňovať na sociálnych sieťach. To sa aj bez patričného vzdelania nebojím tvrdiť, že sa jedná o psychiatrický problém.
Opäť, nevieme čo je za tým. Každý má však výsostné právo naložiť so svojím životom, ako chce (bez toho, aby samozrejme zasahoval do života druhého).
Nenúť preto nikomu cvičenie a zdravú stravu. Iba každého od týchto vecí odradíš. Buď skôr príkladom. Nech si povedia: „wow, aj ja tak chcem vyzerať.“