Aká je pravda o aditívach v potravinách, ľudovo nazývaných „éčka“?
Americký vynálezca, autor a politik Benjamin Franklin v diele Almanach chudobného Richarda z roku 1758 uviedol výrok, ktorý býva do dnešných dní často citovaný: „Polovica pravdy je často veľká lož.“
Žiaľ, nikde sa tento výrok nehodí viac, ako v téme starostlivosti o zdravie. Chceme veriť, že pri šírení informácií väčšina trénerov, výživových poradcov či lekárov, koná v tom najlepšom úmysle. Vždy sa však na záležitosť zdravia a výživy treba pozerať širokou optikou.
Téma „éčok“ má tiež širší kontext. Poďme si o nich povedať viac.
Čo sú to éčka v potravinách?
Do potravín sa pridávajú rôzne látky, ktoré majú za úlohu vylepšiť vlastnosti a kvalitu danej potraviny. Odborne sa tieto látky nazývajú aditíva, aditívne látky v potravinách alebo predpisový výraz: prídavné látky v potravinách.
V Európskej únií musí byť každá prídavná látka, ktorú potravina obsahuje, uvedená na etikete obalu.
Kvôli normalizácii a zjednodušeniu označovania, bolo v roku 1962 zavedené jednotné označovanie – najskôr farbív. Neskôr pribudli konzervanty, antioxidanty a napokon emulgátory, stabilizátory a zahusťovadlá.
Vypracoval sa zoznam látok, ich označenie s počiatočným písmenom „E“ a následnou číselnou kombináciou. Označenie „E“ znamená, že sa jedná o látku z tohto zoznamu a jej použitie v potravinách bolo schválené v rámci Európskej únie.
Bezpečnosť éčok
Každá látka, ktorá sa dostala na zoznam a dostala označenie „E“ musela byť schválená za bezpečnú, resp. boli stanovené limity, v ktorých sa môže daná látka v potravine nachádzať.
Na kontrolu dohliada Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority – EFSA), ktorý okrem počiatočnej kontroly, vykonáva aj priebežnú kontrolu a prehodnocuje každú látku podľa najnovších vedeckých výskumov.
Povoľovanie nových prídavných látok je dlhodobý proces. Prídavné látky sú prehodnocované na základe rôznych kritérií – ako sa absorbujú v ľudskom tele, aká je ich stabilita v rôznych potravinách a nápojoch a aké sú ich množstvá, ktoré je možné skonzumovať.
Výsledné závery potom schvaľuje Európsky parlament. Ak by vás zaujímalo aktuálne vydanie v čase písania článku, na tomto odkaze nájdete Nariadenie Európskeho parlamentu o prídavných látkach, aktualizované k 29. 10. 2023.
V tomto nariadení sa o.i. dozviete, že aby mohla byť látka povolená, musí spĺňať tieto požiadavky:
• použitie prídavnej látky nepredstavuje žiadne zdravotné riziko pre spotrebiteľa
• existuje odôvodnená technologická potreba použitia prídavnej látky
• použitie prídavnej látky neuvádza spotrebiteľa do omylu (napr. o čerstvosti, či pôvode,…)
• prídavná látka musí poskytovať výhody a prínos pre spotrebiteľa
Rozdelenie éčok
V skratke by sa dali prídavné látky v potravinách rozdeliť do týchto skupín:
100 – 199: farbivá
200 – 299: konzervanty
300 – 399: antioxidanty a regulátory kyslosti
400 – 499: zahusťovadlá, stabilizátory a emulgátory
500 – 599: regulátory kyslosti a protihrudkovacie činidlá
600 – 699: látky na zlepšenie vlastností múky
700 – 799: antibiotiká
900 – 999: sladidlá, plyny a polevové činidlá
1100 – 1599: dodatočné látky
Podrobnejšie informácie nájdete v horeuvedenom dokumente.
Pseudoinformácie
Prečo potom panuje taký odpor voči éčkam, ak sa jedná o látky schválené úradmi? Pretože vďaka internetu je možné uverejniť akúkoľvek informáciu a len málokto skúma jej zdroj a pravdivosť.
Prvá informácia, ktorú som kedysi veľmi dávno zachytil, bol neslávne známy hoax, na ktorý sa zneužilo meno Kliniky detskej onkológie v Düsseldorfe. Na dokumente, ktorý údajne pochádzal z tejto kliniky bol zoznam éčok, ktoré boli označené, ako bezpečné, nebezpečné a nakoniec aj rakovinotvorné.
Sama klinika bola podľa českej SZPI (Státní zemědelská a potravinová inspekce) znechutená, že niekto použil na šírenie týchto klamstiev ich meno a informácie samozrejme dementovala.
Polopravdy
Už sme si povedali, že „éčka,“ alebo prídavné látky v potravinách vedecké komisie Európskej únie schválili za bezpečné látky.
Na druhej strane, vysoký obsah prídavných látok naznačuje vysokú mieru spracovania danej potraviny. Takéto potraviny majú nižšiu výživovú hodnotu a preto to s nimi určite netreba preháňať.
Niektoré prídavné látky môžu potenciálne viesť k zdravotným problémom. Závery sú však nejednoznačné a nemáme k nim dostatok dôkazov.
Dobrým príkladom je E951 – aspartám. Každý web, kde „éčka“ označujú za problematické uvádza, že sa jedná o nebezpečnú látku. Opierajú sa najmä o štúdie, kde vysoké dávky aspartámu spôsobili u myší rakovinu.
Nedávno bol dokonca aspartám zaradený WHO do skupiny látok 2B, teda „podozrivý karcinogén pre človeka.“ Je to však stále o kategóriu nižšie, ako napr. konzumácia červeného mäsa, alebo práca na nočné zmeny.
Dr. Donald Hensrud, z kliniky Mayo sa k téme vyjadril nasledovne: „Toto rozhodnutie WHO prispeje k ďalším zmätkom. V prvom rade si treba uvedomiť, že riziko je skutočne nízke. Samozrejme dlhodobá konzumácia aj malého množstva môže riziko zvýšiť. Z hľadiska zdravia si myslím, že umelé sladidlá sú lepšou voľbou, ako návrat k nápojom sladených cukrom.“
Môžem ich teda jesť?
Toto je rozhodnutie, ktoré patrí len a len vám. Ak badáte na sebe komplikácie po skonzumovaní určitých látok, skúste ich zo svojho jedálnička vyradiť.
Niektoré „éčka“ máte aj v jablkách, napr. E300 a E330. Schválne si nájdite, o čo sa jedná.
Na senzácií je vždy ľahké priživiť sa. Aj preto sa z času na čas objavujú „prevratné novinky o éčkach“ apod. Nepodľahnite rôznym „senzačným strašeniam,“ ktorými je svet internetu doslova zaplnený a ku každej informácii pristupujte kriticky.