Slovensko je krajina krásnych a silných žien. Na poli kulturistiky, fitness či bodyfitness patríme dlhé roky k svetovej špičke.
V silovom trojboji najvyššie priečky slovenským športovkyniam posledné roky unikali. Máme radosť, že sa to zmenilo.
Dnes už svetovými výkonmi sa môže hrdiť Ivana Horná, rodáčka zo Soblahova – malej dedinky neďaleko Trenčína. Už niekoľko sezón teší fanúšikov silového trojboja svojimi výsledkami.
Ivanka je príkladom športovkyne, ktorá systematickým prístupom a vnútornou silou dosahuje vytýčené méty.
Rozhodli sme sa milú a sympatickú trojbojárku pred novou sezónou vyspovedať.
Vizitka
Ivana Horná
Vek: 33 rokov
Bydlisko: Soblahov
Zamestnanie: VŠC Dukla Banská Bystrica
Najväčšie úspechy:
• majsterka sveta v klasickom silovom trojboji (2017, IPF)
• vicemajsterka sveta v klasickom ST (IPF)
• 4x majsterka Európy v klasickom ST (IPF)
• prvá Slovenka na svetových hrách v silovom trojboji
Silové výkony (raw):
Drep: 192,5 kg
Tlak na lavičke: 111 kg
Mŕtvy ťah: 230,5 kg
Ivanka, čo Ťa priviedlo k silovým športom?
Paradoxne hoci pochádzam zo športovej rodiny, ako dieťa ma to k športu neťahalo a rodičia ma k nemu ani nenútili. Mala som úplne odlišné záujmy – hrávala som na husle a na kontrabas.
K cvičeniu som sa dostala z vlastnej vôle, až keď som mala 22 rokov – to bolo 7 mesiacov pred mojou prvou súťažou v silovom trojboji. Zásluhu na tom má aj môj otec, ktorý sa v minulosti venoval vzpieraniu a neskôr začal so silovým trojbojom.
Moja staršia sestra išla v jeho šľapajách a dostala sa do juniorskej vzpieračskej reprezentácie. Spomínam si, že moja sestra prišla s tým, že hľadajú do tímu ženu, ktorá by išla s nimi súťažiť do českej vzpieračskej ligy.
Jedno dievča z tímu zostalo tehotné a tak narýchlo hľadali náhradu. Takže týždeň pred mojou prvou súťažou v trojboji som ešte závodila vo vzpieraní. Nejaký čas som sa venovala obom športom
Vo veku 22 rokov sa mladý človek skôr venuje záľubám a zábave. Čo Teba motivovalo tvrdo a disciplinovane trénovať?
Som veľmi súťaživý človek. Môj dedko vychvaľoval moju sestru, keď dosahovala úspechy. Tak som sa zaťala a povedala si, že to vyskúšam tiež. Chcela som poraziť moju o 5 rokov staršiu sestru a to ma motivovalo.
Bolo to pre mňa ťažké – tiež som sa chodila baviť. Žila som taký muzikantský život, čo bol úplne odlišný režim, ako majú športovci. Dodnes mam problém najmä so spaním. Prirodzene som skôr „nočný vták“ a zvlášť pred súťažou sa musím nútiť ísť skôr spať.
Sestra neskôr so súťažením skončila. Išla študovať na vysokú školu a má rodinu a deti. Dnes je mojím fanúšikom. Bežne mi chodila fandiť aj na preteky, a aj doteraz popri rodine ma stihne podporiť aspoň online.
Tréning, strava, regenerácia
Ako vyzerá bežný deň Ivany Hornej?
V tomto období to moc „bežné dni“ neboli. Minulý rok som mala dosť vážne zranenie – vyvrátil sa mi na vzpieraní lakeť. Nesprávnej mi liečili bolesti v lakti, čo viedlo k tomu, že sa mi koncom marca minulého roku odtrhli bočné väzy. Žiaľ, so vzpieraním je koniec.
Museli mi robiť plastiku lakťa. Rehabilitácia bola veľmi dlhá a obmedzovala ma v tréningu. Vrch tela som nemohla niekoľko mesiacov vôbec cvičiť. Nohy som mohla trénovať iba na strojoch, čo bol pre mňa úplný nezvyk…
Ráno vstávam tak rôzne – väčšinou podľa mojich psov, kedy ma zobudia 🙂 ale povedzme okolo 8:30. Trénujem dvojfázovo a prvý tréning mám o 11. To je ťažký tréning, tam chodím drepy, tlaky alebo mŕtve ťahy.
Medzi tréningmi si vybavím čo potrebujem, varím, alebo idem von so psami. Podvečer mám druhý tréning. To si dávam doplnkové cvičenia.
Výhodou je, že doobeda môžem trénovať doma. Doplnkové cvičenia odcvičím v komerčnej posilovni. Najmä počas zranenia som tam využívala Smithov stroj na drepy, čo bolo dovtedy pre mňa niečo neznáme 🙂
Dnes už trénujem pocitovo. Ak mám ísť ťažký tréning ráno si premyslím aké váhy asi pôjdem a koľko sérií urobím. Keď to ide, tak pridám a keď nie, tak uberiem.
Neviem už dodržiavať striktný plán, ako kedysi. Človek nie je stroj, takže tréning si prispôsobujem môjmu aktuálnemu stavu.
Ktorá disciplína je Tvoja najobľúbenejšia?
Najradšej mám drepy a ťahy. Nedá sa to úplne porovnávať, ale ak by som teda mala povedať čo najviac, tak sú to drepy.
Ovplyvnilo vzpieranie Tvoju techniku pri drepoch?
Drepy sú u mňa také špecifické, pretože oproti nohám mám abnormálne silný chrbát. Vyhovuje mi preto low-bar drep. Predtým som robila aj klasické vzpieračské drepy alebo predné drepy.
Drep vpredu robím doteraz, s tým rozdielom, že kvôli zraneniu držím činku v trhačkách. Takže na striedačku-obdeň robím drepy a predné drepy.
Ako vyzerá strava elitnej trojbojárky?
Jem v podstate všetko. Dnes som bola na predsezónnom meraní na prístroji InBody, pretože naplno začínam prípravu. Počas posledného pol roka, keď som nezávodila, som si dopriala aj pizzu a všeličo možné. Zostala som teda zhrozená, aké hodnoty mi namerali. Musím teraz upraviť stravu 🙂
Inak sa stravujem relatívne dobre. Za normálnych okolností mam cca 13% telesného tuku. Jedávam dostatok bielkovín, sacharidy prijímam hlavne pred tréningom. Jedávam pestrú stravu – mäso a zeleninu. Keď sa potrebujem rýchlo najesť kúpim si trebárs proteínovy puding.
V strave sa teda neobmedzujem, ale zase napr. nestravujem sa vo fast foodoch.
Kalórie si nerátam. V minulosti som to robila, ale nejako mi to nefungovalo. Skôr si sledujem na sebe, či priberám, alebo sa dám zmerať a podľa toho potom priebežne upravujem stravu.
Ktoré suplementy patria do Tvojho jedálnička?
Doprajem si kvalitný proteín, k tomu kreatín monohydrát a tribulus. Mám ešte také svoje „tréningové kombo“: BCAA, ionťák, kĺbová výživa a citrónová šťava. To popíjam počas tréningu.
Dbáš aj na kvalitnú regeneráciu?
Cvičievam DNS cvičenia s našou fyzioterapeutkou, ktorú máme na Dukle. Dva krát do týždňa mám masáž. Doma si občas pustím saunu a vyhrejem sa.
Používam prístroj Compex aj masážnu pištol – tú si doprajem pred aj po tréningu. V minulosti som občas zašla aj do kryokomory.
Najviac ale na mňa „zaberá“ spánok. Pokiaľ mám dostatok spánku, telo mi funguje, ako hodinky. Keď ale spím zle, tak je zlý aj tréning.
Súťaže
Na pretekoch pôsobíš uvoľnene a vyžaruje z Teba vnútorná pohoda. Máš nejakú mentálnu prípravu
Ja sa tak vnútorne nastavím. Už večer pred súťažou si sama v mysli vravím, že budem zajtra v pohode. Vizualizujem si pretek, ako dvíham jednotlivé pokusy.
Ráno, v deň preteku, už vstávam s úsmevom. Dám si sprchu a sama si navodím dobrú atmosféru.
Keď idem na činku, niekedy je až vidieť, ako sa mi otvárajú ústa a sama sebe hovorím: „Ivana zaber!“
Niektoré pretekárky nosia sluchátka. Ja to napríklad neznášam. Mňa to by skôr vyrušovalo. Ja si sama sebe poviem „Bude to dobré. Zaber a dáš to!“ Preto som v psychickej pohode a som rada, že to je vidieť.
Aké sú Tvoje plány na túto sezónu?
Tento rok je môj comeback. Naposledy som súťažila 4. marca 2023. Najbližšie ma čakajú majstrovstvá Európy, 15. marca v Chorvátsku.
Idem tam s cieľom bronzovej medaily. Silu na to teraz mám a podľa tabuliek by to malo byť aspoň 3. miesto, i keď môže niekto prekvapiť.
V júni ma čakajú majstrovstvá sveta a tam sa chcem tiež posnažiť o medailu. To je cieľ.
Keby si sa pozrela za horizont tejto sezóny, máš aj nejaké dlhodobejšie plány?
V silovom trojboji by som chcela opäť získať titul majsterky sveta. V roku 2025 majú byť aj Svetové hry, na ktoré by som sa chcela kvalifikovať. Na svetových hrach v Birminghame 2022 som dostala divokú kartu a teraz by som sa chcela regulérne nominovať.
Chcela by som v budúcnosti trénovať deti. Môj tréner už je v pokročilom veku a vidím, že nie je toho, kto by to po ňom prebral. Takže chcem, aby sa to udržalo. To je moja predstava.
Koho by si na záver vyzdvihla, kto Ti pomáha v Tvojej športovej kariére?
Jednoznačne môj otec, je pri každom mojom tréningu. Jemu som vďačná, že sa mi tak darí. Samozrejme VŠC Dukla Banská Bystrica, vďaka ktorému sa môžem venovať športu na plný úväzok. A v neposlednom rade aj našej asociácií SAFKST.
Ivanke ďakujeme za rozhovor a držíme jej v nasledujúcej sezóne palce!