Ketóza, žiaľ, býva nejasná aj mnohým lekárom a výživovým poradcom.
Ketogénna diéta bola objavená v 20. rokoch 20. storočia. V tom čase sa vtedajší výskumníci pokúšali objaviť spôsob liečenia epilepsie. V dávnych textoch, siahajúcich až do obdobia 500 rokov pred. n. l. sa objavujú prvé zmienky o liečbe epilepsie pôstom.
Túto metódu preto doktori podrobne skúmali, až sa dopracovali k prvému výsledku – hladovka počas troch dní v týždni. Vedci si počas tohto pôstu všimli zvýšenie hladiny acetónu a kyseliny beta-hydroxymaslovej. Dr. Russell Wilder z kliniky Mayo sa v roku 1921 rozhodol tento stav dosiahnuť úpravou stravy a plán, ktorý zostavil nazval ketogénna diéta.
Vtedajší recept na túto diétu znel: 1 g bielkovín na kg telesnej hmotnosti, 15 g sacharidov a zvyšok energie vo forme tuku. Ketogénna diéta sa stala súčasťou medicínskych príručiek o liečbe epilepsie detí až do 80. rokov minulého storočia, kedy farmakologická liečba získala definitívnu prevahu.
Zhruba v tom čase sa však začali objavovať stravovacie princípy na redukciu tuku, ktoré vychádzali z nízkeho príjmu sacharidov. Presne sa nevie, ako a kedy sa začala ketogénna diéta využívať na redukciu tuku. Treba však rozlišovať pojmy – ketogénna diéta, Atkinsova diéta či Dukanova diéta,.. sú všetko odlišné a samostatné kapitoly.
Čo je ketóza?
Ketóza (nazývaná aj ketonémia) je metabolický stav, v ktorom pečeň vo zvýšenej miere produkuje organické molekuly – prevažne ketóny (kyselina acetooctová a z nej dekarboxyláciou tvorený acetón) a kyselinu beta-hydroxymaslovú. Zvyčajne je signalizovaná krvnými hladinami týchto látok, vyššími ako 0,5 mmol/l.
Tento proces nastáva, pri poklese dostupnej glukózy. Telo v takom prípade naštartuje ketózu, aby mal mozog energiu pre svoju činnosť. Ketóny (= energetické substancie odvodené z mastných kyselín) slúžia ako energetické palivo.
Ketóza je teda prirodzený stav, ktorým sa telo chráni v prípade nedostatku živín. Ketózu však môžeme aj vyvolať. Ak úpravou stravy nastáva ketóza, hovoríme o nutričnej ketóze.
Nutričná ketóza je proces zvýšenej tvorby ketónov, prostredníctvom stravovacieho režimu s obmedzeným príjmom sacharidov. Do tohto stavu sa zdravý človek dostane zhruba po 3-4 dňoch nízkeho príjmu sacharidov (do 50 g denne). Zhruba toľko trvá, kým sa vyčerpá zásoba glykogénu a úroveň ketózy dosiahne požadovanú úroveň.
Môže zabíjať?
Niekedy možno počuť, aj od odborníkov, ktorí žiaľ neovládajú presnú terminológiu, že ketóza je život ohrozujúci stav. Nie je to pravda, dochádza tu k zámene s iným stavom!
Ketoacidóza je akútna komplikácia (najmä ochorenia diabetes), kedy tvorba ketónov dosiahne koncentráciu vyššiu ako 7 mmol/l. Prirodzená hladina ketónov v krvi je do 0.2 mmol/l. O ketóze sa zvykne hovoriť pri prekročení hranice 0.5 mmol/l.
Optimálne rozmedzie pre redukciu tuku sa nachádza na úrovni 1.5 – 3 mmol/l. Pri úplnej hladovke sa môžu vyskytnúť hladiny okolo 5 mmol/l.
Zdravý človek by nemal presiahnuť hranicu 7 mmol/l. Pri takto vysokej koncentrácii sa mení pH krvi a skutočne môže prísť k smrti.
Ráno po zobudení má človek koncentráciu ketónov približne na úrovni 0.3 mmol/l. Po fyzickom cvičení môže koncentrácia stúpnuť až na 2 mmol/l.
Ketóny vo forme suplementov
Ketóny sú považované za „superpalivo“. Niet divu, že nedávno začali vrcholoví športovci prijímať ketóny vo forme športových nápojov či tabliet.
Z ketónov sa vie vyprodukovať viac ATP (adenozíntrifosfát), ako z glukózy. Sto gramov glukózy stačí na produkciu 8700 g ATP. V prípade ketónov sú tieto hodnoty na 100 g vyššie o zhruba 10-20% (kyselina acetooctová – 9400 g; kyselina beta-hydroxymaslová – 10 500 g).
O účinnosti suplementácie ketónmi sa opäť vedú polemiky, či už z hľadiska účinnosti alebo bezpečnosti.
Ketogénna diéta
Ketogénna diéta (KD) má mnoho benefitov. Žiaľ doteraz nemáme jasné dôkazy vo forme komplexného výskumu, ktoré by jej zdravotné účinky potvrdili. Uvádza sa však, že okrem epilepsie môže takáto diéta pozitívne vplývať aj na ďalšie neurologické ochorenia, či dokonca pozitívne ovplyvniť dĺžku života.
KD má aj niekoľko negatív: prvé dni môže človek pociťovať tzv. keto chrípku (príznaky podobné chrípke, ktoré samé od seba ustúpia po cca 3 dňoch). Vplyvom zvýšenej koncentrácie ketónov môže človek v ústach pociťovať zvláštnu pachuť a častokrát má nepríjemne zapáchajúci dych.
V niektorých štúdiách sa potvrdilo, že KD vedie k zvýšeniu LDL cholesterolu a zvyšuje riziko vzniku obličkových kameňov.
U tehotných žien prebieha ketóza oveľa intenzívnejšie – stačí 2-dňová hladovka a tehotná žena môže bez problémov vykazovať hodnoty 4-6 mmol/l. Preto sa tehotným ženám KD neodporúča.
Aj pri KD však vo výsledku platí, že je to negatívna energetická bilancia, ktorá vedie k úbytku telesnej hmotnosti.
Pri aplikácii ketogénnej diéty treba byť preto rozhodne obozretný a radšej sa poradiť s lekárom alebo nutričným špecialistom.