Potravinová intolerancia, alergia alebo precitlivenosť – mnoho pojmov pre podobné príznaky. Pozrime sa, ako sa medzi nimi zorientovať.
Vstup do sveta precitlivenosti na potraviny sa často javí ako cestovanie temným labyrintom, kde symptómy nepríjemne prekvapia a bývajú spojené s nedávnou konzumáciou potravy. Ide o stav, ktorý môže mať významný vplyv na každodenný život a pohodu človeka.
Symptómy môžu byť pestré a nepredvídateľné a ich výskyt a prejavy sú vysoko individuálne, čo zdôrazňuje komplexnosť tohto problému.
Viac informácií o problematike precitlivenosti na potraviny nám v rozhovore poskytla laboratórna lekárka MUDr. Veronika Szabóová, PhD. zo spoločnosti Medirex, ktorá je najväčším prevádzkovateľom laboratórnej diagnostiky na Slovensku a venuje sa aj diagnostike potravinových intolerancií (odkazy na konkrétne vyšetrenia sú v článku).
Aké sú najčastejšie nežiaduce reakcie na potraviny a aký vplyv môžu mať na kvalitu života jednotlivca?
Všeobecne môžeme hovoriť o nežiadúcich reakciách na potraviny, ktoré sú rôzneho typu. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomínajú potravinové alergie, intolerancie, celiakia a precitlivenosť na potraviny. Kvalitu života jednotlivca ovplyvňujú podľa toho, ako intenzívne sa prejavujú.
Príznaky môžu byť rôzne. V prípade alergickej reakcie I. typu sa môže objaviť svrbenie a začervenanie kože, žihľavka, svrbenie príp. opuch pier, jazyka a hrdla, ťažkosti s dýchaním, v zriedkavých prípadoch závažný anafylaktický šok.
Pri alergii je potrebné úplné vylúčenie danej potraviny z jedálnička, lebo už jej stopové množstvo môže spustiť závažnú reakciu.
V prípade potravinovej intolerancie (laktózová, histamínová) telo nedokáže spracovať niektoré zložky potravín, napríklad histamín alebo laktózu, a nadbytok týchto látok spôsobuje rôzne tráviace ťažkosti, plynatosť, nadúvanie, bolesti brucha, nevoľnosť, pocit plného žalúdka a neschopnosť stráviť potravu.
Tieto ťažkosti sa môžu vyskytovať aj pri precitlivenosti na potraviny, ktorá predstavuje oneskorenú potravinovú alergiu III. typu (tiež je niekedy nazývaná potravinová intolerancia), označuje sa aj ako neznášanlivosť potravín (angl. food sensitivity).
Nežiaduce reakcie v súvislosti s potravinami môžu mať rôznu intenzitu od veľmi miernych prejavov až po závažné problémy negatívne ovplyvňujúce každodenné fungovanie jednotlivca. Preto je dôležité, aby sa identifikovalo, o akú reakciu sa jedná a ktoré konkrétne potraviny spôsobujú problém.
Sú potravinové intolerancie a precitlivenosť na potraviny vrodené stavy alebo sa môžu rozvinúť aj v neskoršom veku?
V prvom rade treba zdôrazniť, že potravinové intolerancie (histamínová, laktózová) a precitlivenosť na potraviny (=oneskorená alergia III. typu) nie sú totožné reakcie organizmu.
Potravinová intolerancia je spôsobená nedostatkom alebo poruchou enzýmu, čo môže byť podmienené geneticky alebo vonkajšími vplyvmi s následným narušením procesov trávenia na sliznici čreva (zápal, infekcia, nerovnováha črevného mikrobiómu pri nevhodnom zložení stravy).
Znamená to, že niektoré zložky potravín, napríklad histamín alebo laktózu telo nedokáže spracovať a nadbytok týchto látok spôsobuje rôzne vyššie spomínané tráviace ťažkosti.
Precitlivenosť na potraviny nie je vrodená a môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku. Na jej rozvoj vplývajú mnohé chronické ochorenia a nevyvážený nezdravý životný štýl.
Existujú teda „spúšťače“ potravinovej precitlivenosti, ktoré súvisia so životným štýlom?
Potravinová precitlivenosť sa často považuje za dôsledok už prebiehajúceho iného chorobného stavu, ktorý nebol doposiaľ diagnostikovaný a konkretizovaný. Samozrejme, existujú faktory, ktoré prispievajú k rozvoju precitlivenosti na potraviny.
Niektoré z najčastejších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť jej výskyt, sú práve stravovacie návyky. Dlhodobo jednostranne zameraný a nutrične chudobný jedálniček má vplyv na citlivosť imunitného systému voči týmto potravinám.
Aj stres, nepravidelný a nekvalitný spánok v kombinácii s ostatnými faktormi nezdravého životného štýlu majú vplyv na výskyt nežiadúcich oneskorených reakcií po konzumácii potravín.
V neposlednom rade aj psychické stavy, ako napríklad úzkosti a depresie, vplývajú na tráviaci systém a môžu zhoršovať symptómy precitlivenosti na potraviny.
Aké sú rozdiely v diagnostike potravinovej alergie, potravinovej intolerancie a precitlivenosti?
Potravinová alergia I. typu je sprevádzaná tvorbou IgE protilátok v organizme, ktorých hladina sa testuje v prípade podozrenia na alergie. Na rozdiel od potravinovej precitlivenosti sa alergická reakcia I. typu prejaví takmer okamžite po konzumácii potraviny.
Najčastejšími potravinami, ktoré spôsobujú alergiu, sú vajíčka, mlieko, ryby, kôrovce, mäkkýše, zeler, orechy, sója, sezam, horčica, vlčí bôb, škrupinové plody alebo aj obilniny obsahujúce glutén (lepok).
Precitlivenosť na potraviny nie je samostatná diagnóza a je to stav, ktorý sa odlišuje od ostatných nežiadúcich reakcií na potraviny ako sú alergie, histamínová alebo laktózová intolerancia alebo celiakia.
Tieto diagnózy stanovuje lekár špecialista, najčastejšie gastroenterológ, na základe širokého spektra špecializovaných vyšetrení.
Precitlivenosť na potraviny (alergická reakcia III. typu) je sprevádzaná zvýšenou tvorbou IgG protilátok, čo môže okrem výskytu tráviacich problémov prispievať k rozvoju nových alebo zhoršeniu už prítomných ochorení ako sú kožné problémy (ekzém, atopia, dermatitída), bolesti hlavy až migrény, chronická únava, zníženie športového výkonu, úzkostné a depresívne stavy či bolesti kĺbov.
Ťažkosti v súvislosti s potravinovou precitlivenosťou sa objavujú po niekoľkých hodinách alebo dokonca dňoch po konzumácii potravín. Treba upozorniť, že úprava jedálnička nevyrieši základné ochorenie, ale môže zmierniť príznaky.
Vždy je potrebné na prvom mieste dodržiavať liečbu už diagnostikovaných ochorení predpísanú ošetrujúcim lekárom.
Ako postupovať pri podozrení na potravinovú precitlivenosť?
Upozorňujeme, že skôr, než sa niekto rozhodne pre vyšetrenie precitlivenosti na potraviny, je potrebné vylúčiť ostatné ochorenia, ktoré by mohli byť príčinou ťažkostí. Vhodné je absolvovať vyšetrenia u všeobecného lekára, ktorý ďalej môže odporučiť pacienta ku gastroenterológovi, imunoalergológovi či kožnému lekárovi.
Odporúčame realizovať základné biochemické, hematologické a mikrobiologické vyšetrenia s cieľom vylúčiť infekčné ochorenia tráviaceho traktu (napr. Helicobacter pylori, parazity), chronické zápalové, prípadne autoimunitné ochorenia (celiakia, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba a pod.), histamínovú a laktózovú intoleranciu a samozrejme vyšetrenie na odhalenie prípadnej alergie I. typu, kde sa testujú IgE protilátky.
Ak tieto špecializované vyšetrenia neodhalia a nevyriešia príčinu ťažkostí, je možnosť vyšetriť IgG protilátky za účelom zistenia konkrétnych potravín, ktoré môžu prispievať k aktuálnym ťažkostiam jednotlivca.
Existuje viacero druhov diagnostiky precitlivenosti? Prípadne, ktorý druh je na jej určenie najvhodnejší?
Na určenie precitlivenosti na potraviny používame v Medirexe test Myfoodprofile, ktorý zaradí testované potraviny do jednej z troch tried podľa intenzity odpovede organizmu. Pri zistení zvýšenej hladiny IgG protilátok na niektoré potraviny je vhodné na určitý čas ich z jedálnička vylúčiť.
Úpravu stravovania si treba vždy vopred dobre premyslieť, poznať náhrady vylúčených potravín a zdroje všetkých dôležitých látok, ktoré ľudský organizmus potrebuje.
Nízke alebo stopové množstvá problémových potravín nemusia z hľadiska potravinovej precitlivenosti predstavovať riziko zhoršenia stavu, ale je potrebné individuálne sledovať, aké množstvo a kombinácie problémových potravín už vyvolávajú ťažkosti.
Pri akejkoľvek nežiadúcej reakcii na potraviny je potrebné si zapamätať, že strava by mala byť pestrá, obsahovať potraviny bohaté na zdravé tuky, vitamíny, minerály, bielkoviny, komplexné sacharidy a vlákninu.
V prípade, že jednotlivec nemá istotu, ako postupovať pri úprave jedálnička za účelom zlepšenia stavu, je vhodné navštíviť nutričného špecialistu, ktorý sa venuje aj problematike tráviacich ťažkostí, potravinovým alergiám a intoleranciám.
Na záver by sme sa chceli veľmi pekne poďakovať spoločnosti Medirex a okrem pani doktorky Szabóovej aj pani Bombošovej, keďže nám ochotne venovali čas a poskytli tieto drahocenné informácie.