Quo vadis je latinský výraz, ktorý prekladáme slovami „kam kráčaš“? Podľa tradície tento výraz dostal svoju váhu pri príležitosti stretnutia vzkrieseného Ježiša Krista a jedného z jeho apoštolov. Ten ho spoznal a pretože nasledovník, je niekto kto niekoho, alebo niečo nasleduje, tak sa spýtal spomenutú frázu (Quo vadis, Domine – Kam kráčaš, Pane?)
Väčšinu sledovateľov tejto stránky možno považovať za nasledovníkov kulturistického hnutia. Preto sledujeme, akým smerom sa kulturistika uberá a podľa toho prispôsobujeme náš tréning, výživu, atď.
Prototyp kulturistu
Ak by ste mali niekomu ukázať prototyp kulturistu, koho by ste mu ukázali? Spomínam si, ako Miloš Šarčev (bývalý kulturista a dnes jeden z vrcholových trénerov profesionálnej kulturistiky) v jednom rozhovore povedal, že ak by sme bežnému človekovi ukázali šampiónov jeho éry (prelom milénia), tak by sme sa nestretli s nadšenou reakciu.
Naproti tomu vyzdvihol šampiónov 80. rokov, ako Lee Labradu či Boba Parisa, ktorí boli pre bežného smrteľníka prijateľnou verziou človeka, ktorý rozvíja svoje telo. Sám sa vyjadril, že „nikto komu by sme ukázali ich fotku, by sa netváril zhnusene.“
Keď sa dnes pozerám na tých „neestetických“ šampiónov, o ktorých vtedy hovoril Miloš Šarčev, tak sa mi v porovnaní s dnešnou vrcholovou kulturistikou zdajú, ako dokonalí estéti.
Mr. Olympia 1997 (zľava): Paul Dillett, Dorian Yates a Lee Priest – na dnešné pomery „antickí bohovia“.
Je profesionálna kulturistika „freak show“?
Najčastejším argumentom, ktorý majú zástancovia modernej profesionálnej kulturistiky je ten, že „chcú vidieť veľké svaly!“ Akoby sa aj do kulturistiky dostal bizár, ktorého je okolitý svet plný: „bežné je nudné, chceme vidieť to najnenormálnejšie.“
Priznávam, že ak by som si mal vybrať jednu Olympiu, na ktorej by som osobne mohol byť, tak to bude rok 2003, keď teda estetiku nenašli možno ani na dámskych toaletách.
Bola to veľmi zaujímavá Olympia, no nie tou „obludnosťou“, ale tým, že pretekári mali svoju charizmu, súťaž bola vyrovnaná (kým sa nezačalo pózovať zozadu) a štatút profesionálneho kulturistu, nebodaj štart na Mr. Olympia, bolo niečo, čo sa podarilo dokázať iba zopár vyvoleným na svete.
Mr. Olympia 2003
Arbiter vo veciach vkusu
Napriek tomu, že profesionálna kulturistika bola od konca 90. rokov, ako taká menšia „freak show“, víťazom Mr. Olympia a de facto hlavným ambasádorom nášho športu mohol byť iba športovec, pri ktorom si ľudia povedali: „takto chcem vyzerať, takýto chcem byť ako človek.“
Leví podiel na tom mali ľudia, ktorí „ťahali za nitky“ – bratia Joe a Ben Weiderovci. Preto sa nikdy nemohol stať šampiónom Nasser El Sonbaty, hoci bol v roku 1997 na pódiu najlepší. Preto medzi víťazmi Mr. Olympia nenájdeme Kai Greena a mnohých ďalších kulturistov.
Za čias vlády rímskeho cisára Nera slúžil na cisárskom dvore niekto, kto mal funkciu „arbiter vo veciach vkusu“, teda mal hlavné slovo, čo je na cisárskom dvore ešte vkusné a čo nie.
Po odchode bratov Weiderovcov v kulturistike chýba podobný rozhodujúci orgán. Naplno sa to ukázalo teraz, na súťaži v Prahe. Nemyslíme tým, že by bol víťaz nevkusný – Martin Fitzwater je výborný kulturista a dokonca ho radím k tým najestetickejším v súčasnosti.
Joe Weider (uprostred dole) so svojimi šampiónmi.
CBum vs. Open kulturistika
Internety už niekoľko dní žijú otázkou: „Mal vyhrať Bumstead?“ Náš stručný názor: áno mal.
Chris Bumstead je od čias Arnolda Schwarzeneggera asi najväčšou osobnosťou vo fitness priemysle. Čím to je? Srší vtipom, ako Arnold? Vieme si ho predstaviť, ako herca? Kričí pri tréningoch „light weight baby„? Tak prečo je taký populárny?
Pretože do bodky spĺňa všetko, čo kulturistika predstavuje a znamená. Pri pohľade na jeho postavu si drvivá väčšina ľudí povie: „takto chcem vyzerať“. Viete nájsť na jeho tele niečo, čo nezodpovedá vysokým kritériám estetiky? CBum vyzerá ako dokonalejšia verzia Arnolda Schwarzeneggera.
Bola to postava Chrisa Bumsteada, ktorá lákala do Prahy masy a dôvod prečo na tomto podujatí bola prítomná Česká televízia alebo CNN.
Preto je chybou, že Chris Bumstead v Prahe nezvíťazil. V kuloároch sa šuškalo, že v prípade víťazstva by zabojoval o titul Mr. Olympia 2025. A nie o ten v classic physique…
Kuriozitou zostáva aj to, že druhým miestom v open si Bumstead zarobil 15 000 USD, pričom víťaz Classic Physique si z Prahy odniesol 3000 USD.
V ankete, ktorá bežala na našom Instagrame, komu by sledovatelia dali víťazstvo (Bumstead vs. Fitzwater), zvíťazil jasne Bumstead (73% vs. 27%). Teší ma, že medzi hlasujúcimi boli aj aktívni pretekári v kulturistike a fitness.
Chris Bumstead pred vystúpením v open kategórii – treba tam viac hmoty?
Ako mohol vyzerať rok 2025?
V prípade víťazstva Chrisa Bumsteada sa mohla nastoliť nová éra kulturistiky. Éra, v ktorej by sa povedalo „dosť“ 130 kilogramovým kulturistom s objemným bruchom. Éra, v ktorej by opäť snom každého amatérskeho kulturistu bola open kategória.
Krásna, oku lahodiaca 111 kilogramov vážiaca postava Chrisa Bumsteada mohla opäť kulturistiku priblížiť viac k športu, ako k nejakej show. Viete, že bratom Weiderovcom sa takmer podarilo dostať kulturistiku na olympijské hry? Skutočne tomu koncom 90. rokov veľa nechýbalo…
Ak by sme mali šampióna pravej kulturistiky, ako je Chris Bumstead, tak by sme mohli zrušiť všetky podružné kategórie, na ktoré sa kulturistika delí. Kulturistika je len jedna, tak ako v časoch Arnolda, Lee Hanyeho, Doriana Yatesa, či Ronnie Colemana.
